♫… Už Turek ide, už vojna bude
má milá plače, že sama bude,
sama, samotná.
Nie, to nejde Turek, to sa len na Slovensku zvolebnieva. Keď človek číta bilbordy na uliciach, pri cestách, keď počúva politikov, má dojem, že sa ocitol v nejakom alternatívnom Svete. V štáte ktorý by mal poznať, ale všetko to zrazu vyzerá inak. Že v žiadnom prípade nemôže byť na Slovensku, lebo so stranami a tvárami, ktoré mu sľubujú, ako pre neho urobia iba to najlepšie- najprospešnejšie, má celkom iné skúsenosti. Sme tu pre vás, vykrikujú politici. Zbavíme vás vašich trápení. A keby len vykrikovali. Oni sa vám doslova natískajú. Už ani v tom vlaku si nemôžete spokojne podriemať, poprípade porozmýšľať ako ide život, kto je lepší, kto horší a možno aj najhorší. Môže sa kľudne stať, že keď už budete pri tom najhoršom, niekto s vami zatrasie, preberiete sa z polospánku a on je pred vami. Ten najhorší. Hrôza. Však to je aj na infarkt. Ešte že mne sa to nemôže stať, vlakom už dávno nechodím. A ani do krčmy. Tam sa mi pred rokmi stalo, že spomínaný, nemenovaný, ktorý pred dedinou vyskočil z auta, zozadu mu vyložili bicykel, nasadol naň a v sprievode policajtov vlietol do dediny ako Šurkovský. Rovno do krčmy. Nedbal na ľudí čakajúcich v rade postavil sa rovno pred krčmára a spolu s dvoma poskokmi (vlastne poslancami) odoberali pivo ako ho vládal krčmár čapovať a roznášali ho prítomným prekvapeným hosťom. Dostalo sa mi tej cti, že vtedy jeden z pinglov pána, vtedy kampanistu na bicykli, postavil jedno aj predo mňa a povedal dajte si na zdravie pána ktorý myslí len na to aby ste sa mali dobre. Keďže som mal rozpité prvé pivo, ani som ho rumom nezapražil, odpovedal som mu slušne. Ďakujem, neprosím si, ja vďaka súčasnej vláde na pivo mám dosť a zmenu si neprajem. Nebol som sám. Keď si bicyklisti so starostom pošušotali v kúte, vypili pivo, nasadli na bicykle a v sprievode policajného auta húrá do ďalšej obce. Zostalo po nich len kopu odstáteho piva a začudované pohľady.
♫…:Tam, pod Tatrami, v slovenskej zemi,
strhol sa tam boj preveliký.
Tam bojovali samí Slováci,
mamky nad nimi zaplakali.