Ja to tie dva týždne vari ani nevydržím. Však uznajte, je to poriadny nápor na človeka. Večer si líham do postele s obavou, prebudenia sa do ďalšieho nového škandálu. A tie sa pomaly vyplavujú jeden po druhom, pekne na svetlo Božie. Ľudia sa právom čudujú, kedy to tí politici pri správe štátu stíhajú, narobiť toľko „skopičín“. Obriadiť štát, „ogabať“ občanov a popri tom ešte aj popredať nejaký ten zostatkový štátny majetok. Samozrejme nezabudnú na straníckych financmajstrov. Tých ako nenahraditeľných vyberačov provízii, ktorí vedia čo je to alternatívne účtovníctvo a kde sa to bude zúčtovávať. Je to zaujímavá kasta títo alternatívni. Zaujímavá, ale aj prepotrebná. Veď vrcholový politik si presa nemôže ruky umazať špinavým obeživom. Iná vec je, keď príde z anglickej schránky tento peniaz pekne vypratý, voňajúci čistotou. To je už iné „kafe“. To už ich politik potom vie dôstojne využiť, komu z nich podhodiť. Prihodiť odborníkom, ktorí sa starajú o imidž členov. Dobre podkutým profesionálom, ktorí sa starajú o tých, ktorí idú s kožou na trh do vopred prehratých bitiek, do televíznych debát s opozičnými politikmi. A páni predsedovia vládnych strán, páni podpredsedovia a podpredsedníčky vládnych strán, naimidžovaní, hurá do televýznych debát. A tam to rúbu, režú hlava nehlava. Že oni boli pri tom? Že oni držali opraty v rukách? To nie je pravda. Kto si o nich dovolí pochybovať? O ich čistote! Veď oni sú demokrati a kresťania. Kto o tom môže pochybovať? Však najlepší dôkaz musí byť predsa to, že oni to majú aj v názve. Odjakživa platilo, čo je na papieri, je pravda!
Alebo si o tom niekto dovolí pochybovať?