obycajny blog

Poviem Vám pravdu, už ma to pomaly prestáva baviť. Blúdim po debatách, pozerám blogy, niektorý ma zaujme, tak sa rozhodnem prečítať aj diskusiu k nemu. Má to však jednu chybu. Kým prelúskam celú diskusiu odspodu až hore a chcem sa k prečítanému vyjadriť, už je blog prečiarknutý červenou fixkou. Čo robiť? Nestojí to za nič.

Zostáva už len naša krčma. Tam sa určite pravdy dovolám, dopátram. Dlho som neváhal a vyrazil som.

Keď som prichádzal ku krčme, zarazilo ma, že nepočujem džubox, ktorý vyrevoval vždy na plné  gule a dokázal ho prekričať len Hromádka, keď ho kopla múza, alebo aj niečo ostrejšie, a začal presviedčať Učiteľa o čistote konania Svedkov, aj keď je pravda, že tento ani nemal záujem mu oponovať.  Veď prečo aj, však šéfom Svedkov  nebol Preceda.

Bolo mi to podozrivé a keď som sa pozrel lepšie, videl som aj pozatvárané okenice. „No s Pánom Bohom, už sme prešli do ilegality aj tu“, pomyslel som si a začal sa ku krčme približovať opatrnejšie.  A urobil som dobre. V tom momente sa spoza rohu vynoril chlapík, pristupoval k okeniciam, snažil sa ich odtiahnuť, nazeral do medzierky a natŕčal do nej ucho. To bude ten špiceľ, agent provokatér Bretschneider, pomyslel som si. Priskočil som k nemu, chytil som ho za golier a začal som revať: „Polícia, polícia, chytil som zlodeja!“

Aké však bolo moje prekvapenie, keď špiceľ na mňa zrúkol: „Čo už aj tebe preskočilo, ako všetkým v tomto štáte?  To už nepoznáš ani mňa? HOREHRONCA? Nevidíš moje krátke gate? Čo si mám o tom myslieť? Zavretá krčma. To je už totálny kolaps všetkých možných štruktúr“.

Smutne som na neho pozrel, potľapkal ho po pleci a povedal mu: „Ešte že som ťa stretol,  kamarát HOREHRONEC.  Neboj sa, pôjdeme ku mne,  z Elixíru niečo zostalo, popijeme, podumáme a to by v tom musel čert byť, aby sme my dvaja niečo nevymysleli“!

♫… Horehron, dolehron, ja som Horehronkaaaa … ♪