Medzi mlynskými kameňmi.

Ocitol som sa v nezávideniahodnej situácii . Poviem vám pravdu, neviem čo mám robiť. Po dlhých rokoch sa rozišli dvaja ľudia, bez varovania, jednoducho koniec. Poviete si, čo s nimi, je to ich problém, sú dospelí, musia vedieť čo chcú.

Vedia čo chcú? To som ešte nezistil , asi tak skoro ani nezistím a z toho mi je smutno. Mal som, …  mám ich oboch rád a rád som sa občas zapojil do ich rozhovorov. Humor a pravda v ňom ukrytá mi dali veľa.

Zrazu, keď si chcem s nimi podebatovať, musím s každým sólo s tým vedomím, čo povie na to ten druhý. Je mi to neprirodzené, nebol som na to pripravený. Asi by si to potrebovali všetko poriadne predebatovať skôr, ako povedia definitívne, dosť, koniec!

Som ako medzi dvoma mlynskými kameňmi.  Zostáva mi len dúfať, že ich sem náhoda zavedie, že sa tu stretnú a kto vie, možno si aj niečo povedia.

Nebolo by to pekné, ukončiť sólo návštevy a zrazu sa zase stretať spoločne?

Všetci?

Neubíjajme sa medzi sebou.

*

Vlastné foto.

*

Stačí ako nás bije život.

Stojí to za úvahu.