obycajny blog

Spokojne som driemal pred televízorom, keď ma v podvedomí niečo vyrušilo a otvoril som oči. Hneď na to sa ozval smiech. Syn pozeral nejaký film, bola reklama a hovorí mi: „Celý čas spokojne spíš, ide reklama, prepnem na ta3 a v tom momente si hore“. Asi mal pravdu, ale dôvod ťažko pochopí. Je ešte mladý. So svojou existenciou ešte nemá problémy, nie je tým nejako zvlášť zaťažený. Čo sa ho bytostne dotýka, je škola a výsledky v nej. V inej pozícii sme my, dospelý, nás sa dotýka zabezpečenie rodiny po hmotnej stránke. Nároky stále stúpajú a za naše príjmy kúpime stále menej .

Preto človek keď počuje z televízora známe zvuky, aj keď je v stave spánku, alebo polospánku, okamžite zareaguje. Zbystrí pozornosť. Čo sa zase na nás zlého valí. Veď nejakých radostných správ si už vari ani nepamätám Aby som povedal pravdu, jedna ma napadla a vtedy som myslel, že to je tá najlepšia, aká môže byť. Ona aj bola. Padla vláda. Vláda ktorú zglejili hneď na začiatku špatne, ani nijak inak nemohla dopadnúť. Aj predčasné voľby rýchlo odklepli. Jednoducho krása. Ale tu to skončilo. Vláda padla a všetko ide po starom, ako keby sa nechumelilo. A to mala vláda len kúriť a svietiť, ale je to bieda. Zima čím ďalej, tým väčšia. Pán prezident to nezvládol. Kúrením poveril, ale kuričské skúšky nevyžadoval. Asi považoval za dostatočnú kvalifikáciu, predaj plynárenského priemyslu a pripravený predal teplárni. Z toho asi dostatočne vyplýva, že vedia aj kúriť.  Kto vie podkúriť, neznamená, že zvládne aj kúrenie. Pokiaľ podkurovali len národu, ako tak im to šlo, boli zajedno. Čo len tých protisociálnych vecí a návrhov zákonov vymysleli pre národ. Však pre koho iného, veď aj horných desať tisíc patrí k národu. Malo by patriť, ale niekedy sa ten zvyšok v tom nevyzná. Tí sú však nepodstatní. Aby som to uviedol na pravú mieru, nie tak celkom nepodstatný. Tí čo tým horným  zarábajú na miestenku v klube horných, predsa len nejaké opodstatnenie majú. Je tu krásne žiť. V klube sa tešia, tí ktorým dali možnosť na nich robiť sa tešia, len tí ostatní sa netešia, nemajú dôvod, sú nepodstatní, na obtiaž. Však nech sa aspoň niekto teší, len dokedy to vydrží, neviem.

Doba sa začína meniť,  aj ľudia a začal predvolebný boj. Hryzovisko. Dohrýzli sa páni najčistejší, pourážali vrchovate a zrazu prebudenie. To čo nepripúšťali ani vo sne, ich zrazu prebudilo do drsnej reality. Jeden už nimi odpísaný, ich vlastnou špinou vyoblievaný, vstal z popola. Čo je horšie, však on by ich po voľbách ani vlastne na zostavenie vlády nepotreboval. No a teraz babo raď. Čo? Tlačovku? Správne. Tá nič nepokazí. Zvoláme ju v nedeľu, po obede, ľudia sú sýti, spokojní, ľahšie uveria. A keď povieme, že nedovolíme zametať vlastné zlodejiny pod stôl, určite nám uveria!

Uveria?

Určite?