Človeku sa pod ruku dostane všeličo a pri čítaní ho napadne tiež všeličo. Pri jednom takomto čítaní ma napadol príbeh, ktorý sa odohral, keď som bol ešte malý chlapec. Vedľa nášho domu bola lúka a jednu peknú sobotu ju chlapi kosili. Boli dvaja. Syn a zať susedy vdovy. Priplietol som sa k nim, dali mi rozhadzovať riadky trávy, ktoré za nimi zostávali. Prišiel čas […]

♫… Už Turek ide, už vojna bude má milá plače, že sama bude, sama, samotná. Nie, to nejde Turek, to sa len na Slovensku zvolebnieva. Keď človek číta bilbordy na uliciach, pri cestách, keď počúva politikov, má dojem, že sa ocitol v nejakom alternatívnom Svete. V štáte ktorý by mal poznať, ale všetko to zrazu vyzerá inak. Že v žiadnom prípade nemôže byť na […]

Aj by som si poplakal, ale chlapi vraj neplačú. A keď aj, tak len potajomky. Určite si položíte otázku, čo ma tak dojalo? Omyl! Nie som dojatý. Som rozčúlený a nie málo. Keď vidím a pamätám si čo všetko už bolo popísané, mám na to právo. Nikto mi ho neodoberie, lebo je to moja súkromná vec. Myslím to rozčúlenie. Len mi je divné, že nemôžem ani kúsok z neho […]

Aj ja som pozeral, tiež som videl iné. Bejby riadi redakciu, čítam vo veľa príspevkoch, len rozum to nedáva žiadny. Keď sa niekde nájde skupina, ktorá sa neuspokojí len neustálym čakaním na sľubované „modré z neba“, vysloví svoj názor, kritický, ale neraz v tej všetkej mizérii aj „srandisticky“, je nežiadúci!. Čo je na tom také hrozné, keď […]