obycajny blog

Aj by som si poplakal, ale chlapi vraj neplačú. A keď aj, tak len potajomky. Určite si položíte otázku, čo ma tak dojalo? Omyl! Nie som dojatý. Som rozčúlený a nie málo. Keď vidím a pamätám si čo všetko už bolo  popísané, mám na to právo. Nikto mi ho neodoberie, lebo je to moja súkromná vec. Myslím to rozčúlenie. Len mi je divné, že nemôžem ani kúsok z neho vypustiť na diskusii. Čím sa táto diskusia odlišuje od diskusie pánov a dám v parlamente, v televíznych diskusných reláciách? Možno ničím, možno u niekoho aj niečim podstatným. Byť úprimným. A úprimné odventilovanie potrebuje aj občan, nie len politik. Na to treba priestor, kde by občan  vykričal svoju pravdu,svoje problémy a názor na prácu politikov a politici potrebujú miesto, kde by tieto názory zozbierali..A že im ich niekto zbiera, už verím. Nezačína to prinášať výsledky? Nesnaží sa niekto vyradiť to, čo by radšej nechcel počuť? Presne tak ako finančná skupina ktorá tlačí na weby, aby stiahli z nich Gorilu. Nepomôže. Voda sa už vyliala a ohňom ju nezastavíš!